Sexuálne deviácie

Sexuálne deviácie sú dnes už odkrytou témou. Začína sa o tomto probléme hovoriť otvorene, a veľa. Ich príčina však zostáva naďalej zahalená tajomstvom. Niektorí hovoria o vrodených predispozíciách, iní zas o významnej úlohe socializačného procesu a výchovy, ďalší vyzdvihujú moment, situáciu, ktorá u človeka vyvolá takúto poruchu, situáciu, ktorá je tzv. spúšťačom.

Každopádne, sexuálne deviácie sú poruchou čoveka, ktorý nemôže prežívať sexuálne vzrušenie a sexuálne uspokojenie „normálnym spôsobom“, teda spôsobom, alebo s takým sexuálnym objektom, ktorý je akceptovaný spoločnosťou či kultúrou.

Všetky ľudské vlastnosti, medzi ktoré patrí aj sexuálne správanie človeka, nie sú jednotným stavom rovnakým pre všetkých, ale je to zložitý súbor vlastností jednak fyziologicky vrodených a jednak získaných z kultúrno-sociálnych zdrojov. Oba tieto elementy sú článkami relatívne pevne usporiadaného a harmonicky fungujúceho systému, ktorý je regulovaný cyklami spätných väzieb, ktoré zabezpečujú rovnovážny stav.

Opačná spätná väzba vedie k patologickým fenoménom, ktorých reprezentantom v ľudskom sexuálnom správaní sú sexuálne deviácie. Väčšina z týchto deviácií nepredstavuje pre ľudskú spoločnosť nebezpečenstvo, avšak časť deviácií, hlavne tých, v ktorých sa uplatňuje násilie, predstavuje pre okolie menšie, alebo až značné nebezpečenstvo. Podľa štatistík sa sexuálnych deliktov dopúšťajú najmä muži vo veku do 30 rokov, a z nich asi pätina je sexuálne deviantných.

Viaceré štúdie však poukazujú na to, že útočné správanie nebýva len biologickým fenoménom, ale že veľký vplyv majú aj sociálne faktory, ktoré sa vytvárajú v určitom type spoločnosti, a taktiež je veľmi ovplyvnené sociálnym prostredím, v ktorom sa jedinec vyvíja. Každý jedinec má svoj individuálny pohľad a názor na sexualitu, svoju a aj iných, ktorý sa môže meniť v čase i situačne, dôležité je vytváranie všeobecnej mienky a prístupu.

V dejinách ľudstva sa striedali obdobia postoja k sexualite a k sexu v širšom poňatí. Od úplne „voľného“- liberálneho až po tabuizovanie a zaradenie sexu do kategórie hriechu. Krajné názory však škodia a niekedy priamo ovplyvňujú, až znemožňujú, štúdium sexuality v celej jej zložitosti a dynamike. Viktoriánska doba napríklad uvalila embargo na sex na veľmi dlhé obdobie.

Sexuálnym deviáciám podlieha len jedno až dve percentá populácie. Na Slovensku je iba jedno oddelenie pre liečenie sexuálnych deviantov, ktoré sa nachádza vo väzenskej nemocnici v Košiciach. Ďalšie takéto civilné lôžkové zariadenie u nás neexistuje. Devianti sú odkázaní na to, aby absolvovali celý trest, ktorý im vymeria súd. Ten ich však netrestá za deviáciu, ale za správanie. Deviácia je vrodená. Nositeľ napríklad pedofilnej deviácie za ňu vôbec nemôže. Nesie však zodpovednosť za to, že sa pedofilne správa. Ak je človek takto postihnutý, musí sa sám naučiť zdržiavať, kontrolovať sa.

Sexuálne deviácie môžeme rozdeliť na:

  1. Poruchy sexuálnej orientácie
  2. Poruchy sexuálnej identifikácie
  3. Poruchy v sexuálnej aktivite
  4. Kombinované deviácie

A) Poruchy sexuálnej orientácie

Pedofília

Pri tejto poruche je preferovaným a eroticko-sexuálne vzrušivým objektom nezrelý jedinec, pričom má vysokú schopnosť vcítenia sa do psychiky nezrelého objektu. Sexuálne aktivity pedofilov neprekračujú rámec dotykových kontaktov genitálu obete. K pohlavnému kontaktu dochádza výnimočne. Ide sa o celoživotnú deviáciu, pričom veľa pedofilov je spôsobilých pohlavného styku so sexuálne zrelým jedincom. Ak pri pedofílii dochádza aj k pokusom o koitálne aktivity s nezrelou obeťou, stáva sa tento jedinec pre spoločnosť nebezpečným, najmä ak sa táto jeho deviácia kombinuje aj s ďalšími psychickými poruchami. Pedofil sa orientuje na maloletých, orientáciu na mladistvých nazývame efebofília.

Najznámejším pedofilom je napríklad Lewis Caroll, matematický expert a tvorca fantastického príbehu o Alici v krajine zázrakov.

Fetišizmus

Tento pojem prvýkrát vyslovil alebo vysvetlil už v roku 1888 Binet: Ide o erotický záujem a preferenciu určitého symbolu sexuálneho partnera, tento symbol nemusí byť sexuálneho charakteru (napr. koža, bielizeň, chodidlá…) Jedná sa prevažne o veci osobného charakteru – najmä oblečenie, alebo o časti tela sexuálneho partnera. Tento náhradný objekt sexuálneho záujmu, ktorý má symbolický význam sa nazýva fetiš.

Erotická fixácia na oheň sa nazýva pyrofília, na telesné výlučky exkrementofília, na mŕtvoly nekrofília. Prvé prejavy fetišizmu sa zaznamenávajú už v detstve a puberte.

Transvestitizmus

Prezliekanie sa do šiat opačného pohlavia, ktoré vedie k sexuálnemu vzrušeniu. Prvé prejavy sa objavujú v detstve a v adolescencii, v niektorých prípadoch táto deviácia pretrváva až do dospelosti, zrelý jedinec však svojím správaním nie je nebezpečný pre spoločnosť.

Zoofília (sodomia)

Pohlavné zneužívanie zvierat k dosiahnutiu sexuálneho vzrušenia. Iniciálne prejavy sa môžu objaviť v puberte a včasnej dospelosti. Podľa výsledkov štúdií je táto deviácia preferovaná a rozšírená najmä medzi farmármi v strednej časti USA.

K týmto poruchám bola donedávna zaraďovaná aj homosexualita, ktorú WHO vyňalo zo zoznamu chorôb a v súčasnosti je považovaná za širšiu variačnú formu sexuálneho správania.

B) Poruchy sexuálnej identifikácie

Transexualizmus

Základným prejavom transexualizmu je trvalý nesúlad medzi anatomickým pohlavím a sexuálnou identitou. Jednoducho povedané, ide o “dušu jedného pohlavia uväznenú v tele druhého pohlavia”. Všetko to, čo jedinec robí, dáva okoliu najavo, aj prejavy sexuálneho vzrušenia naznačujú, do akej miery sa cíti ženou, resp. mužom.

Porucha pohlavnej identity sa vyskytuje veľmi vzácne. Tento nesúhlas s opačnou anatómiou pohlavia prerastie v túžbu zbaviť sa ho a mať možnosť žiť ako jedinec opačného pohlavia. Transexuáli cítia voči svojim orgánom odpor, preto do značnej miery eliminujú možnosť pohlavného styku so svojím partnerom. Prvé príznaky sa objavujú v detstve a puberte.

K zvýšeniu pravdepodobnosti rozvoja transexualizmu prispieva aj detská feminita u chlapcov, alebo detská muskulinita u dievčat. Dievčatá s touto poruchou majú pravidelne skupiny chlapčenských priateľov, inklinujú k chlapčenským hrám a športom, prejavujú nedostatok záujmu o hry s bábikami. Naopak, chlapci sa zaujímajú najmä o ženské aktivity, vyhľadávajú spoločnosť dievčat, vyhýbajú sa akýmkoľvek prejavom agresivity.

Takmer 75% týchto chlapcov sa prezlieka do dievčenských šiat. Asi 30– 50% z nich sa vyprofiluje homosexuálne. Porucha sa vyskytuje najmä tam, kde je veľmi tesná väzba dieťaťa na matku a absencia otca v najranejšom detstve chlapca. U dievčat je to najmä častá neprítomnosť matiek a nedostatočný citový vzťah k dcéram. Taktiež niektoré prípady transvestitizmu sa môžu vyvinúť v transexualizmus.

C) Poruchy v sexuálnej aktivite

Exhibicionizmus

Je najčastejšie sa vyskytujúca sexuálna deviácia. Exhibicionista sa sexuálne vzrušuje tým, že sa obnažuje pred ženou, s ktorou sa však nepokúša komunikovať iným spôsobom. K vyvrcholeniu dospieva pomocou masturbácie. Počiatočné štádium vývoja tejto deviácie nastáva v adolescencii až dospelosti. Konanie exhibicionistu nie je spravidla pre spoločnosť nebezpečné, pretože sa nepokúša o pohlavný styk so svojou obeťou. Pokiaľ sa pokúša o komunikáciu vulgárnym slovníkom, alebo násilnými gestami, nejedná sa o pravého exhibicionistu, ale môže ísť o sexuálneho agresora.

Exhibicionizmus sa nepovažoval vždy za zvláštnosť alebo sexuálnu deviáciu či nejakú poruchu. Boli časy, kedy to bol zvyk, dokonca sa to vyžadovalo ako vyjadrenie rešpektu a úcty návšetvníkovi. Tak sa stalo, že kráľovná írskeho Ulsteru spolu so svojimi 600 dvornými dámami, pri návšteve istého významného hosťa prišla oblečená do šiat, pod ktorými nemala spodnú bielizeň a na počesť hosťa si všetky zdvihli sukne. Iným známym exhibicionistom bol biblický Noe, ktorý sa opil počas plavby na arche a pred svojími synmi si zo seba tancujúc postŕhal šaty.

Voyerstvo

Sliedenie po obnažujúcich sa ženách, alebo milostných pároch pri ich sexuálnych aktivitách, s cieľom dosiahnuť sexuálne vzrušenie. Vyvrcholenie dosiahne jedinec masturbáciou. Prvé prejavy sa vyskytujú v rannej dospelosti. Na uspokojenie potrieb pre voyerov slúžia striptízové podniky a peep show.

Masochizmus

Masochista dospieva k sexuálnemu vzrušeniu navodením si vlastného utrpenia, ponižovaním, fyzickým a psychickým násilím voči vlastnej osobe. (napr. bičovanie, kvapkanie horúceho vosku na telo, zväzovanie povrazmi…) V partnerskom správaní sa masochista podieľa na takých aktivitách, ktoré vedú k jeho týraniu, niekedy až po ohrozenie vlastného života s cieľom stupňovania svojho sexuálneho vzrušenia. (napr. udusenie sa v igelitovom vrecku).

Sadizmus

Je zámerne pôsobené fyzické alebo psychické utrpenie inej osobe na dosiahnutie vlastného sexuálneho vzrušenia. Toto týranie môže naberať na intenzite, čím môže byť vážne narušené zdravie kooperujúceho partnera, ktoré môže mať za následok stratu života partnera. Sadista sa môže stať nebezpečným pre okolie, pokiaľ si nevie nájsť spolupracujúceho partnera (zväčša masochistu), čím si môže v spoločnosti vyhľadať neznámu obeť, ktorej môže spôsobiť ublíženie na zdraví aj s následkom smrti. Prvé prejavy vo forme sexuálnych fantázií, sú často prítomné v detstve. Môže mať formu heterosexuálnu, bi- alebo aj homosexuálnu.

Najznámejším sadistom z histórie je známy markíz de Sade.

Sexuálna agresivita

Základným prejavom je sliedenie sexuálnej obete, ktorú agresor prudko zráža k zemi, znehybňuje, odmieta kontakt s obeťou, okrem násilného a zvlášť hrubého obchytávania, prípadne násilím dosiahnutého pohlavného styku. Jedná sa najčastejšie o mužov vo veku 30 rokov, psycho – a socio – sexuálne nezrelých psychopatov, či alkoholikov.

Miernejšou formou sexuálnej agresie je:

  • frotérstvo (ide o tzv. trenie, najčastejšie v dopravnom prostriedku, kedy sa frotér otiera alebo dotýka ženy až dovtedy, kým neejakuluje)) a
  • tušérstvo (dosahovanie vzrušenia dotykmi intímnych miest – zadok,prsia, genitálie – anonymných ženských objektov, najčastejšie v tlačenici v dopravnom prostriedku alebo v dave).

D) Kombinované sexuálne deviácie

Ide o jedincov, u ktorých dlhú dobu alebo natrvalo prevládajú kombinácie sexuálnych deviácií, čím sa môžu stať veľmi nebezpečnými pre spoločnosť, v ktorej žijú. Ide najmä o atypických expózerov genitálu, ktorí sa obscénnym spôsobom, prípadne agresívne snažia o nadviazanie kontaktu s obeťou. Zaraďujeme sem aj pedofilných alebo efebofilných sadistov zameriavajúcich sa na maloletých a mladistvých, čím sa svojím konaním stávajú obzvlášť nebezpečnými.

Sexuálne deviácie sú problémom, ktorý sa musí riešiť, ale ešte sa celkom neprišlo na to ako. Psychologické testy síce dokážu v človeku odhaliť sexuálnu úchylku, ale je nereálne, aby sa takýmto testom podrobovali ľudia masovo, preventívne. Demokracia otvorila mnoho dvier, ktoré boli predtým zatvorené, a za jednými z nich sa skrývala aj trinásta komnata. ľudí omráčili všetky tie nové veci, ktoré predtým nevideli, nepočuli.

Komentáře

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na „OK“.

petmk říká:

bastien: Nemyslím si, pane vševšvěde, že by nevěděla o čem píše. Narozdíl od tebe. Schválně, jaký je podle tebe rozdíl mezi deviací a úchylkou? *Ostatní, neodpovídejte ;-) *

bastien říká:

Skinny : to je právě ten problém, že pisatel článku nemá ponětí o tom, co je sex. úchylka, deviace či orientace!

petmk říká:

Skinny: To je pravda, nebezpečná není žádná úchylka. Nebezpečný je vždycky její nositel a nemá cenu řešit úchylku samotnou. Jde jenom o to, aby „úchylák“ nebyl nebezpečný pro okolí a neobtěžoval. Buďto se musí ovládat sám, nebo ho holt musí kontrolovat společnost. Ovšem úměrně k jeho nebezpečnosti.

Skinny říká:

Článek je sice asi kvalitně napsaný a mě se přesto nelíbí. Například na konci článku je napsáno že deviace se musí řešit, což ale podle mého názoru nejde takto jednoduše říct o všech. Například sadizmus a masochismus není nijak nebezpečný když je člověk rozumný a má určitá pravidla. Například se v internetových diskuzích dočtete o sadomaso párech kteří jsou spolu spokojeni, protože masochista si určí pravidla kam až chce zajít a sadista mu tyto přání plní a uspokojení jsou oba. V tomto případě nevidím jediný důvod proč by se toto mělo řešit. Zvlášť když vezmu v úvahu že sadizmus a masochochizmus hned nemusí být dušení sánčkem, ale třeba obyčejný nevinný výprask rukou. (za předpokladu že sou oba partneři pro.)

Vejrr říká:

Jsem si to přečetl,a zjistil jsem že já i moje přítelkyně(i bejvalé) jsme devianti:) (ne patologický)

petmk říká:

Jirka: Je to fakt, kombinovat se dá cokoliv. Ale veřejnost vidí jednoho úchyla, který má kombinaci víc úchylek a nezvládl to. Nevidí, že tisíce jiných se ovládají a snaží se uspokojit jinak, než tím, co jim velí pudy. A další desetitisíce těch, kteří jsou neškodní. Takže jakýkoliv úchyl je špatný, ať jde o patologicko-sadistickýho pedofila, nebo třeba o neškodnýho fetišistu, který doma manželce po večerech olizuje nohy a jinak nic.. A lidi ani nemají páru o tom, co to vlastně znamená.

Jirka říká:

Nemáme snad každý svoji malou úchylku? ;-) Tedy – otázka zní, jak toto slovo vlastně definovat. Odchylkou od průměru? Co je ale zajímavé – řekneš-li o sobě někde, že jsi sadista, začnou před tebou schovávat děti. Ale masochista nikomu nevadí ;-) Přičemž „ujeté“ se mi to – jako „mírnému“ heterosaďourovi (opravdu nemusím kvůli vzrušení hned vraždit) zdá úplně stejně. Dle selského rozumu může být i masochista stejně dobře „namixovaný“ s pedofilem/zoofilem/čímkoliv jako příznivec markíze de Sade ;-))) Nebo ne? :-)

Cephaelis říká:

No právě, zrovna ta homosexualita je zářným příkladem toho, jak je všechno relativní. Kdysi za deviaci považována byla, pak s touto „škatulkou“ různě šoupali a dneska se tedy za deviaci zpravidla nepovažuje. Pokud ale deviaci jako takovou budeme chápat jako odchylku od normy (=většinová sex.orientace a sexuální chování), tak se klidně i dnes můžeme setkat s tím, že ji uvidíme zařazenou někde mezi deviacemi.

petmk říká:

Arnošt: V dnešní době sexuologové neberou homosexualitu jako deviaci, ale jako minoritní sexuální orientaci. Mezi odbornou veřejností dokonce existuje názorový proud, že 1/3 žen je ve skutečnosti bisexuální a „chuť na ženu“ v sobě potlačují…

petmk říká:

petmk říká:

bastien: Nevím jak jiní, ale já jsem v tom článku nenašel nic takovýho, co by nějak odporovalo názorům odborníků z bobru. Dalo by se sice polemizovat o mezích, a vlivu společnosti a vrozených vlastností u té které deviace, ale rozhodně ne říct o autorce, že je mimo mísu a neříct při tom ani nic konkrétního, v čem by jako měla být mimo. A o nějakým věcným argumentu si u tebe jako vždycky můžeme nechat jenom zdát. Něco plácneš a nedokážeš to ani obhájit.

Arnošt říká:

Nějak tam vypadla z těch deviantních orientací homosexualita.

Lacikta říká:

bastiene na tohle téma jsem teď nedávno dělala referát do školy. Mám ho velmi podobný jako autorka a v mnohém s ní souhlasím. Sexuální deviace bylo opravdu to co tady sepsala a v mnohém se to týká sexu proto jsou to sexuální deviace. a do sexuálních deviací patří i jiná orientace jako je orientace na zvířata, děti, stejné pohlaví a pod… Takže nekritizuj. Jinak to byl fakt pěknej článek

Cephaelis říká:

bastien: Bez té agresivity by to nešlo? Na obranu autorky musím říct, že v rozdělení sexuálních deviací (+co vůbec lze do této kategorie zahrnout a co už ne), nejsou zajedno ani odborníci. Je jasné, že její pojetí bude záležet na tom, kde čerpala. Je tvým problémem, že zkostnatěle trváš na tom, co kdysi ve škole naučili tebe a nepřiznáš, že jiní autoři mohou mít zase třeba jiný názor. Když si proběhneš třeba i jen český web, tak tě to prostě nemůže nebít do očí. A nejde o nějaké amatérské stránky, stačí si srovnat třeba to, co káže Weiss s tím, co se přednáší v psychiatrii na 1.LF. A kdo tedy určuje, kde je pravda? Který přístup je ten nejsprávnější?

bastien říká:

Než začneš psát šlánek o sexuálních deviacách, laskavě si nastuduj co to je a zejména si nepleť sex. deviaci a orientaci!