Adolescencia

Po článkoch Dospievanie a Puberta prinášam ďaľsí o Adolescencii.

Toto obdobie sa označuje aj ako postubescencia,ako mladistvý vek, ako obdobie mládenca a devy,obdobie mládenectva a obdobie dospievania.

Dolný medzník tvorí ukončenie rýchleho telesného dozrievania a začiatok rýchleho psychického dozrievania (15–16 rokov),

horná hranica (18–21 rokov) znamená dosiahnutie plnej psychickej zrelosti.

V období adolescencie musí mladý človek zvládnuť 3 úlohy:

1. stať sa samostatne mysliacim a zodpovedne konajúcim človekom
2. stať sa zrelým na založenie rodiny
3. pripraviť sa na povolanie.

Telesný vývin:

Ide tu už iba o dokončenie vývinu z pubertálneho obdobia, o dotvorenie a postupné upevňovanie. Ešte stále tu pokračuje rast, no oveľa pomalšie.

Na konci obdobia majú približne:

Chlapci 180 cm a 75 kg

Dievčatá 167 cm a 60 kg

Ukončenie a dotvorenie vývinu z obdobia puberty + sekundárne pohlavné znaky sa naplno rozvíjajú až v tomto období.

Rast (definitívne sa končí približne v 20. roku u dievčat, v 23 u chlapcov); končí sa osifikácia; harmonizácia telesných proporcií.

Motorický (pohybový) vývin:

Pohyby adolescentov sú ladné, harmonické, úmerné, ovládané a koordinované. Zväčšuje sa rýchlosť pohybov, ale aj ich vytrvalosť.

Adolescent je na vrchole svojej fyzickej výkonnosti. Svedčia o tom výkony v športe i výsledky v práci.

Psychický vývin:

Úroveň poznávacích procesov sa vyrovnáva úrovni u dospelého človeka, ale s rozdielom nedostatku skúseností.

Chce byť samostatný a rozhodovať o veciach týkajúcich sa jeho života.

Ak rodičia bránia osamostatňovaniu vzniká vzdor a konflikty, ktoré možu vyústiť do predčasných sobášov, do únikov do partií, do voľby vzdialenejšieho pracoviska či školy.

Ak rodičia akceptujú snahu adolescenta o osamostatnenie, sú vzťahy medzi nimi dobré.

Adolescent by mal mať snahu vymaniť sa z pôvodnej rodiny. Tí u ktorých sa táto snaha neprejavuje majú neskôr problém v budovaní vlastnej rodiny.

Vo vzťahu k dospelým:

Dochádza k akémusi zmiereniu, vzájomnému rešpektu a kamarátstvu. V tomto období človek rád komunikuje s dospelými a je už prístupný logickej argumentácii.

Dobre prijíma poučenia, argumenty a vysvetlenia, no neznáša podceňovanie a iróniu.

Reč: stúpa kvalitatívna stránka vyjadrovania (presnosť a adekvátnosť vyjadrení, primeranosť k situáciám).

V slovnej zásobe rozdielnych sociálnych skupín sa vyskytujú relatívne markantné rozdiely, nakoľko rozvoj verbálneho prejavu závisí najmä od:

1. motivácie zdokonaľovania si verbálneho prejavu
2. sociálneho prostredia,v ktorom adolescent vyrástol,pracuje a žije
3. nadania na reč a fonematického sluchu
4. čítania a šírky spektra záujmov

Hovorová reč je pestrá, plastickejšia a často obsahuje nevhodné i vulgárne výrazy.

Hlučnosť pre hlučnosť sa vytráca a mizne, ale dospievajúci sa ešte nenaučili ovládať hlasitosť, a až v druhej polovici adolescencie nastáva harmonizácia.

City: dochádza k celkovému upokojeniu a stabilizácii v oblasti citového prežívania, znižuje sa citová nevyrovnanosť, výbušnosť, citové prejavy sú viac kontrolované, rozvíjajú sa vyššie city (estetické a mravné cítenie)

Kritériá citovej zrelosti:

1. Rovnováha medzi dávaním a braním (úlohou je dospieť k väčšiemu potešeniu z poskytovania než z príjmania)

2. Rovnováha medzi závislosťou a nezávislosťou (potrebné pestovať relatívnu citovú nezávislosť a naučiť sa znášať relatívnu citovú závislosť, citové vydieranie je prejavom jasnej citovej nezrelosti a nadmernej závislosti na inej osobe

3. Prevaha pozitívnych citov a zmysel pre humor (konštruktívne reakcie na frustráciu a citlivosť na výber najmä pozitívnych podnetov, v celkovej bilancii má prevažovať viac pozitívnych zážitkov i celkové emocionálne naladenie

4. Empatia (schopnosť vcítenia do prežívania inej osoby, je základom tolerancie)

5. Zrelé prejavy citov (pre adolescentov je ťažké prispôsobiť sa, dôležité zachovať spontánnosť reakcií, otvorenosť, neprenášať citové prežívanie na iných, schopnosť komunikovať svoje pocity, „JA „ postoj – hovoriť o tom, čo v človeku vyvolala komunikácia s iným)

6. Zodpovednosť za seba a za toho, na koho máme vplyv (nevhodnosť manipulácie s citmi iných)

Adolescent nie je citovo zrelý, v tomto veku by nemal zaujať žiadnu dospelú rolu -ani manželskú, ani rodičovskú (riziká adolescentných manželstiev, predčasné tehotenstvá…).

Osobnosť adolescenta:

Adolescenti demonštrujú potrebu voľnosti, experimentovania a nechuti k definitívnym riešeniam vlastnej situácie. Odmietajú hodnoty rodičovskej generácie.

Úloha obdobia adolescencie: poskytnúť jedincovi čas a možnosť, aby dosiahol predpoklady stať sa dospelým. Sociálne role – adolescent si je vedomí možnosti voľby – niektoré role preto necháva nenaplnené.

Identita: sebauvedomenie-hľadanie seba samého, v adolescencii sa prehlbuje uvažovanie o vlastnej osobe, snaží sa o stále presnejšie sebahodnotenie.

Významnou súčasťou identity je aj mužská a ženská rola – postupne dochádza k jej diferenciácii (v rámci partnerských rolí).

Charakter: upevňujú sa vôľové a charakterové vlastnosti, ustáľuje sa charakter, dotvárajú sa stále osobnostné rysy. Vytváranie mravného ideálu (súhrnný obraz o tom, aký by človek mal byť a adolescent sa mu snaží priblížiť)

Sociálne vzťahy:

Vzťah k dospelým: Rodičia predstavujú pre adolescenta model určitého spôsobu života a dospelosti, adolescent je kritický k hodnotám,názorom,správaniu a celkovému životnému štýlu rodičov.

Majú snahu o veciach diskutovať. Postupne sa stáva vzťah symetrickým (aspoň navonok sa adolescenti vyrovnávajú dospelým). Proces separácie zo závislosti na rodine má byť ukončený (hodnoty rodiny nie sú odmietnuté, zmenil sa len postoj voči nim).

Vzťahy k rovesníkom: význam skupiny je veľký, avšak nastáva posun vo vzťahu ku skupine – jedinec sa odpútava zo závislosti na skupine.

Emocionálnu istotu mu prináša stabilný priateľ.Vyplýva to z potreby mať vzťah s človekom,s podobnými zámermi,s podobnými problémami,poskytujú si podporu istotu na základe vzájomného pochopenia a akceptácie.

Vytvára sa však aj partnerský vzťah: Partnerský vzťah môže uspokojovať emocionálne potreby aj napĺňať potrebu sebarealizácie. Môže prispievať k dosiahnutiu určitej sociálnej prestíže. Napĺňa sa aj sexualitou, ktorá má charakter experimentov.

Adolescent experimentuje aj so sexuálnou rolou. Predčasné otehotnenie s následným uzavretím manželstva je nevhodnou alternatívou. Takéto rodičovstvo neuspokojuje existujúcu potrebu mať dieťa, môže ju len v lepšom prípade stimulovať.

Rodičovskú rolu adolescenti nezvládajú a často neprijímajú (nevedia sa s ňou stotožniť).

Komplikuje vzťahy aj s vlastnou rodinou.Nemali by zastávať ani ďalšiu dospelú rolu rolu manželskú, pretože nedosahujú osobnostnú a emocionálnu zrelosť.

Čo sa týka rovesníkov vznikajú v tomto období širšie spoločenstvá, kolektívy a partie (v nich skupinové vzťahy), kamarátstva a priateľstvá (párové vzťahy).

Priateľské vzťahy,či sa už jedná o rovnaké pohlavie alebo opačné, sú hlbšie a trvalejšie ako v puberte. Priateľstvo s rovnakým pohlavým sa zakladá na rovnakých záujmoch, dôvere a porozumení.

Priateľstvo s opačným pohlavým vzniká už na základe vzájomného dohovorenia sa na určitých kultúrnych, či športových podujatiach.

Adolescencia je charakterizovaná ako obdobie prvej ideálnej, čistej lásky.

Zamilovaní sa spolu dôverne rozprávajú, snažia sa o vzájomné porozumenie, pomáhajú si, chcú sa lepšie poznať.

Tieto lásky však málokedy prerastajú do manželstva. Majú však zmysel, pretože človek sa učí jednať s osobami opačného pohlavia.